Horčica biela, čierna a roľná
Botanická charakteristika
Horčica biela je jednoročná kapustovitá olejnina. Vytvára kolovitý koreň, ktorý sa bohato rozkonáruje. Stonka je rovná, vysoká 50 – 80 cm, pokrytá tuhými chlpmi. Listy sú hlboko vykrajované, rôznej veľkosti, taktiež sú pokryté chlpmi. Spodné listy sú väčšie a majú stonky, horné listy sú drobnejšie.
Horčica kvitne v júni a plody dozrievajú od júla do augusta. Kvety sú žltej farby, voňavé, patria medzi obľúbené medonosné rastliny (z jedného hektára sa môže získať do 40 kg medu). Súkvetie je dlhý strapec, kališné lístky od koruny výrazne odstávajú. Opeľuje sa prevažne cudzím peľom. Plod je krátka hrubá šešuľa (2 – 5 cm dlhá a 4 mm široká) s jemnými vypuklinami, v ktorej sú uložené semená. Šešuľa je celá štetinatá. Semeno je veľké, žltej až bledožltej farby, má pálivú chuť bez vône. Vo vode napúča a vytvára veľa slizu. Hmotnosť tisíc semien sa pohybuje od 3,5 do 7 gramov. Vegetačné obdobie horčice bielej trvá 110 až 130 dní.
Horčica čierna je jednoročná kapustovitá rastlina s tenkým kolovitým koreňom, ktorá dosahuje výšku od 80 do 120 cm. Listy sú rôzneho tvaru a všetky majú stopku. Spodné a stredné listy sú veľké, lýrovité, horné sú celistvookrajové, vajcovité alebo kopijovité, modrozelenej farby. Súkvetie je hustý strapec. Kvety sú bledožlté, šešule sú drobné, pritlačené k stonkám, na povrchu hladké, mierne sploštené. Kvitne od apríla do júla. Semená sú tmavočervené, hmotnosť 1 000 semien sa pohybuje od 2,2 do 2,8 gramov. Klíčivosť je 85 – 90 %.
PODMIENKY NA PESTOVANIE
Semeno bielej a čiernej horčice
Obidva druhy horčice sú rastliny rýchleho rastu a rozvoja, rastliny dlhého dňa, ktoré uprednostňujú mierne klimatické podmienky s priemerným množstvom zrážok. Odolné sú proti vysokým teplotám, aj keď výrazne horúce dni počas kvitnutia a zrenia môžu negatívne vplývať na množstvo a kvalitu semena.
Rastliny horčice vyžadujú pôdy s vysokým obsahom živín, náročné sú najmä na obsah dusíka. Najlepšie sa im darí na relatívne ťažkých piesočnato-hlinitých priepustných pôdach. V južnom Banáte sa doteraz najčastejšie pestovala na černozemi. V našich agroekologických podmienkach horčica vzchádza za 7 až 10 dní, po čom sa pomerne pomaly rozvíja a rastie. Pri vhodných klimatických podmienkach pôdu pokryje za 4 až 5 týždňov. Po piatich týždňoch od vzchádzania rastlina začne formovať kvetné púčiky. O sedem až desať dní začína obdobie kvitnutia, ktoré trvá dlhšie pri nízkych teplotách a dobrej zásobe vody (do 30 dní). Vegetačné obdobie obyčajne trvá 110 – 120 dní. Mladé rastlinky po vzchádzaní sú odolné proti slabým mrazom (do – 2 °C), no silnejšie mrazy (- 7 °C) môžu porast zničiť.
PESTOVANIE
Horčicu (bielu a čiernu) ako jednoročnú rastlinu záväzne treba pestovať v osevom postupe po repe, hrachore, pšenici a ostatných strniskových obilninách. Nesmie sa pestovať po slnečnici, sóji, kapuste, repici a po ostatných druhoch kapustovín.
Pôda pred sejbou musí byť kvalitne pripravená, bez pozberových zvyškov a burín. V našich podmienkach základná príprava pôdy sa robí na jeseň na hĺbku 25 – 30 cm, aby sa zároveň zimná vlaha zadržala v podpovrchovej vrstve pôdy. Zoranú parcelu necháme do jari, keď sa urobí predsejbová príprava pôdy. Aby porasty jednotne a rovnomerne vzišli, veľmi je dôležitá kvalitná a rýchla predsejbová príprava.
V procese pestovania horčice sa parcela pod predchádzajúcu plodinu nehnojila maštaľným hnojom. V priemere, v závislosti od typu pôdy, horčica potrebuje od 45 do 60 kg aktívnych živín.
Biela a čierna horčica sa pestuje výlučne z priamej sejby. Sejeme koncom marca – začiatkom apríla. Skoršia sejba zabezpečí rastlinkám dobré využitie jarnej vlahy pri tvorbe pevného habitu pred vzídením burín. Zároveň sa vyhneme letným horúčavám, ktoré negatívne vplývajú na kvitnutie a tvorbu semena. Skorá sejba taktiež umožňuje lepšiu ochranu rastlín pred škodcami (druhý nálet Athalia colibri, srb. repičina osa).
Teplota pôdy pri sejbe by mala byť v hĺbke 2 – 3 cm najmenej 4 až 6 °C. Semeno je drobné, sejeme ho do hĺbky 2 – 3 cm. Medziriadková vzdialenosť je obyčajne 24 cm, ale názory sú rôzne (12 – 50 cm). Optimálna norma výsevu horčice bielej je 8 až 10 kg/ha a horčice čiernej 6 – 8 kg/ha. Väčšie množstvá semena potrebuje na ľahkých a menej úrodných pôdach.
Hĺbku sejby o jeden centimeter musíme zväčšiť v prípade výrazne suchej pôdy. Ak horčica slabo vzchádza, o opätovnej sejbe sa musíme rýchlo rozhodnúť. Musíme urobiť aj rozbor pôdy, aby sme presne vedeli, ktoré živiny treba dodávať. Horčica vyžaduje pôdy s neutrálnou pH reakciou.
Dr. Vladimir Filipović
Inštitút pre výskum liečivých rastlín
Dr. Josifa Pančića Belehrad
preklad: Ľ. Sýkorová
Horčica roľná
Horčicu roľnú poznajú asi hlavne poľnohospodári, ale určite ste sa s ňou stretli aj vy. No viete aj o jej zdraviu prospešných účinkoch? Prečítajte si o rastlinke, ktorá sa pestuje aj u nás.
V minulosti uznávaná ako jedna z najvýživnejších rastlín
Horčica rolná pochádza zo stredomoria, ale dnes ju nájdeme vo všetkých kútoch Európy. Vyskytuje sa hlavne na poľnohospodárskej pôde, rumoviskách, pozdĺž ciest a v hlinitých pôdach s dostatkom vápnika.
Všetky rastliny podobné horčici roľnej boli v minulosti uznávané ako najzdravšie rastliny. Sú bohaté na vitamíny A, B, C, E a K, vápnik, draslík, síru, meď, mangán a vlákninu. Horčica roľná obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré pomáhajú predchádzať rakovine a srdcovým ochoreniam.
Po požití povzbudzujú rozompleté semená horčice chuť do jedla, podporujú trávenie a pôsobia antibakteriálne. Homeopatické prípravky zo semien sa uplatňujú pri zápaloch dýchacích ciest a tráviacej sústavy.
Ak vám chýbajú nejaké minerálne látky alebo vitamíny, vyskúšajte do svojho jedálnička zaradiť horčicu roľnú a možno vás príjemne prekvapí.
Použitie a zaujímavosti
Listy, kvety a semená sa môžu jesť surové. Všetky časti rastliny sa môžu tiež dusiť, restovať, variť alebo marinovať. Používa sa tiež ako korenie.
Do čeľade kapustovité patrí vyše dvetisíc druhov jedlých raslín (Schofield 2003). Horčica roľná, peniažtek roľný a kapsička pastierska sú rôzne odrody divo rastúcej horčice. Kapusta, karfiol, brokolica, kel, reďkev a rukola tiež patria do čeľade kapustovité. Túto čeľaď ľahko rozpoznáte podľa silnej, korenistej vône. Rozdrvte list alebo kvet ktorejkoľvek rastliny z čeľade kapustovité a presvedčte sa, či vám vonia povedome.
Podľa Johna Kallasa je zeleň divej horčice jedna z najvýživnejších potravín, ktoré máme k dispozícii. Obsahuje vysoké koncentrácie betakaroténu, vápnika, vlákniny, zinku a vitamínu A.
Upozornenie: Horčica roľná je absolútne bezpečná na jedenie. Odporúča sa dávkovanie v menších množstvách.
Latinský názov: Brassica spp.
Čeľaď: Brassicaceae/Kapustovité
Jedlé: Listy, stonky, kvety a plody.
Chuť: Korenistá a pikantná.
Popis: Listy horčice roľnej sú veľké, tmavozelené a rastú v prízemnej ružici.
Listy sú zúbkaté ako listy púpavy. Kvety môžu byť biele, ružové alebo žlté. Všetky odrody horčice majú rovnakú štruktúru kvetov. Kvety sa skladajú zo štyroch korunných lupienkov a šiestich tyčiniek.
Obdobie kvitnutia: Jún – september.