Originál materiál Výskumného ústavu L. Hrádok.
Selekcia čistých línií slovenskej kranky
Hlavným článkom plemenárskeho programu je udržiavanie a selekcia čistých línií pôvodnej slovenskej kranskej včely. Spočíva vo vyhľadávaní, hodnotení, založení, udržiavaní a selekcii línií kranskej včely pôvodnej na území Slovenska. Založená línia slovenskej kranskej včely sa udržiava čistá ako uznaná línia, pri miernej príbuzenskej plemenitbe a za použitia inseminačnej techniky. Ako materské sa môžu použiť matky inseminované, výnimočne voľne spárené – a to pri zakladaní línie alebo v prípade pridaní k línii prevereného materiálu miestnej včely príbuznej s východzím materiálom. Ako trúdie (otcovské) sa môžu použiť i voľne spárené matky – dcéry inseminovaných matiek tej istej línie. Úzka príbuzenská plemenitba sa môže aplikovať len krátkodobo – v inbrednej sublínii, za účelom upevnenia vlastností vynikajúcej matky, alebo na preverenie genotypu línie (odstránenie subvitálnych faktorov).
Hodnotenie tých vlastností čistých línií, ktoré podliehajú inbrednej depresii, sa zabezpečuje prednostne v rodine včelstiev s voľne spárenými matkami – dcérami preverovanej matky. Hlavnou metódou selekcie je selekcia podľa úžitkovosti súrodeneckých včelstiev – rodín. Pre odchov ďalšej generácie sa použijú matky z niekoľkých preverených rodín, aby sa spomalil nárast miery príbuzenskej plemenitby v línii. Ako plemenné sa prednostne použijú staršie matky z týchto dôvodov:
1.) možnosť uprednostniť matky s minimálnym poklesom výkonu ich včelstva v druhom a ďalšom roku ich veku,
2.) dôkladnejšie preverenie matky podľa vlastnej úžitkovosti vo viacerých sezónach a vyššia pravdepodobnosť získania výsledkov kontroly dedičnosti podľa potomstva,
3.) spomalenie nárastu miery príbuzenskej plemenitby v línii.
Línie slovenskej kranskej včely sa rozlišujú podľa oblasti svojho vzniku a chovu na nížinnú kranku a horskú kranku. Chov horskej kranky v nížinnej oblasti a naopak je možný, závisí od konkrétnych cieľov chovateľa – šľachtiteľa.
2. Zošľachťovacie kríženie slovenskej kranskej včely
Línia slovenskej kranky selektovaná v čistej podobe niekoľko generácií sa môže zošľachtiť dobre preverenou inou líniou slovenskej kranky alebo importovanej kranky. Zošľachťujúca línia sa vyberá tak, aby vynikala vo vlastnostiach, ktoré sú u zošľachťovanej línie slovenskej kranky na málo uspokojivej úrovni. Pritom podiel pridanej (zošľachťujúcej) línie okrem F1 generácie musí byť menší ako 50 %. Po pridaní podielu zošľachťujúcej línie nasleduje fáza selekcie línie, zameraná na výber pokračovateľov línie, ktorí majú zachované dobré vlastnosti pôvodnej zošľachťovanej línie a pritom sú u nich vylepšené ďalšie vlastnosti. V tejto fáze selekcie vo vnútri zošľachťovanej línie sa postupuje podľa prvého bodu programu musí trvať minimálne tri generácie v prípade pridania línie slovenskej kranskej včely alebo štyri generácie v prípade pridania línie importovanej kranskej včely pred prípadným ďalším zošľachťovacím krížením.
Celý proces zošľachťovacieho kríženia sa deje pod odborným vedením organizácie poverenej výkonom plemenárskej práce v chovoch včiel v SR. Ústav včelárstva, ul. Dr. Gašperíka 599, 033 01 Liptovský Hrádok POVERENÁ PLEMENÁRSKA ORGANIZÁCIA „(PPO)“
3. Chov a šľachtenie importovanej kranskej včely
Šľachtenie línií kranskej včely importovanej na Slovensko sa robí podľa rovnakých zásad, ako je uvedené v bodoch 1. a 2. tohto programu. Na šľachtenie a rozchov môže byť importovaná línia použitá až po preverení jej príslušnosti ku kranskej rase a potvrdení jej rasovej čistoty ako povolená línia. Chov a šľachtenie importovanej kranky v šľachtiteľských chovoch nesmie byť na úkor šľachtenia línií slovenskej kranky.
4. Štruktúra chovov kranskej včely na zabezpečenie plemenárskeho programu
Realizácia plemenárskeho programu je zabezpečovaná v sieti týchto chovov: Šľachtiteľské chovy – ich hlavným poslaním je udržovanie a šľachtenie línií kranskej včely a dodávky plemenného materiálu do nižších chovov. Rozmnožovacie chovy – ich úlohou je ďalšia selekcia línií kranskej včely z uznaných chovov a hlavne ich rozchov pre potreby včelárskej verejnosti. Úžitkové chovy – sú ostatné chovy zamerané na produkciu včelích produktov, plemenárska práca v nich je vykonávaná skôr náhodilo a bez dohľadu organizácie poverenej výkonom plemenárskej práce v chovoch včiel v SR.
5. Hodnotenie vlastností včelstiev
5.1 Posudzovanie vlastnosti (kontrola úžitkovosti) Produkčné vlastnosti:
a) medná úžitkovosť (v kg vyprodukovaného medu):
b) stavba voskového diela (objektívne počet vystavaných plástov)
Reprodučné vlastnosti: (subjektívne 4 bodovou stupnicou):
a) zimovateľnosť včelstva, zahŕňa ukazovatele úbytok obsadených uličiek od zazimovania do vyzimovania , množstvo zimných mŕtvoliek, vlhkosť v úli ai.
b) rozvoj (intenzita jarného rastu včelstva) – (sila včelstva počas produkčnej sezóny)
Sprievodné vlastnosti: (subjektívne 4 bodovou stupnicou):
a) pichavosť včiel
b) rozbiehavosť (sedenie včiel na plástoch pri prehliadke)
c) sklon včelstva k nerojivosti !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
d) Zásoby stav udržania zásob medu včelstvom pri zlých klimatických podmienok v produkčnej sezóne
Zdravotné vlastnosti: (objektívne 4bodovou stupnicou a dosiahnutou známkou z konkrétneho testu)
a) HT-hygenický test
b) Varroa- test populačnej dynamiky nárastu početnosti klieštika
c) Nozémova nákaza – z protokolu vyšetrenia včelstva na nákazu
5.2 Vyhodnotenie vlastností včelstiev (bonitácia)
Súhrnným vyhodnotením všetkých posudzovaných vlastností a podľa zásad zvolenej metódy selekcie sa včelstvá zatriedia do troch skupín:
– plemenná skupina – včelstvá určené na odchov ďalšej generácie (materské a trúdie včelstvá),
– úžitková skupina – včelstvá sa ponechajú na produkciu a ako chovné,
– braková skupina – v týchto včelstvách sa čo najskôr vymenia matky.
Vyhodnotenie sa doporučuje robiť už priebežne v sezóne, aby sa mohli vymeniť nevyhovujúce matky ešte pred zazimovaním včelstiev. Hlavné vyhodnotenie sa robí po skončení sezóny po zhromaždení a spracovaní všetkých informácií získaných celoročným posudzovaním vlastností včelstiev. Z tohto hlavného vyhodnotenia sa určia plemenné včelstvá pre budúcu sezónu.
6 Metódy selekcie
Rozumie sa umelá selekcia zameraná na chovný cieľ. Nezávisle na nej prebieha prírodná selekcia. Selekcia je postup výberu jedincov (matiek, včelstiev) za rodičov na odchov ďalšej generácie potomstva
6.1 Hromadná selekcia
Včelstvo sa vyberá len podľa jeho vlastnej úžitkovosti a ďalších hodnotených vlastností.
6.2 Selekcia rodín
Vyberajú sa celé rodiny, teda skupiny včelstiev po spoločnej matke, podľa priemernej úžitkovosti rodiny bez ohľadu na rozdiely medzi včelstvami v rodine.
6.3 Rodinová selekcia (selekcia vo vnútri rodín)
Vyberajú sa nadpriemerné včelstvá z rodín s dobrým priemerom.
6.4 Kombinovaná selekcia
Selekcia na základe optimálnej kombinácie úžitkovosti včelstva a úžitkovosti rodiny.
7 Pripárovací výber
Ide o voľbu konkrétnych rodičov na vzájomné spárenie za účelom odchovu matiek ďalšej generácie. Spôsob voľby závisí na zvolenej metóde plemenitby, teda stratégii šľachtenia. Realizácia spárenia vybratých rodičov – kontrola párenia je možná:
a) včelínovým oplodnením – je malá pravdepodobnosť vytvorenia potrebnej kombinácie rodičov, dá sa zvýšiť sústavným rozširovaním chovaného materiálu v okolí približne do 10 km od oplodňovacieho stanovišťa,
b) priestorovou izoláciou (oplodňovacia stanica)
c) technickou insemináciou matiek.
8 Kontrola dedičnosti
Kontrola dedičnosti je metóda na stanovenie plemennej hodnoty včelstiev a matiek. Robí sa podľa úžitkovosti potomstva. Úžitkovosť potomstva hodnotenej matky sa pritom porovnáva s úžitkovosťou druhých rodín alebo s priemerom celého chovu. V chove včiel sa využíva málo, pretože v čase, keď sú známe výsledky hodnotenia úžitkovosti dcérskych včelstiev, už matka rodiny obyčajne nežije. Ak však sú známe výsledky hodnotenia potomstva, takto stanovená plemenná hodnota je najpresnejším vyjadrením kvality hodnotenej matky a má prednosť pred údajmi získanými hodnotením vlastnej úžitkovosti, úžitkovosti predkov alebo súrodencov, ako je opísané v časti o metódach selekcie.
9 Odchov a zúžitkovanie matiek
Zabezpečuje fyzický odchov mladých matiek a ich oplodňovanie. Pri voľnom párení sa zvyšuje pravdepodobnosť priaznivého spárenia matiek potlačovaním odchovu trúdov vo včelstvách brakovej skupiny a podporovaním ich množenia vo včelstvách plemennej skupiny. Pre technickú insemináciu sa trúdy musia izolovať už pred ich liahnutím, ich ošetrovanie sa zverí kondične dobrým včelstvám s dobrým rozmnožovacím pudom. Oplodnené matky sa po rozkladení pridávajú do včelstiev.
10 Metódy plemenitby
Metódy plemenitby, ktoré sa môžu uplatniť vo včelárskej plemenárskej praxi v SR:
Príbuzenská plemenitba – podstatou je selekcia vo vnútri rasy, kmeňa alebo línie (obecne populácie), pri nej sa postupne zvyšuje príbuznosť v populácii v dôsledku párenia príbuzných jedincov. Môže byť úzka alebo vzdialená. Používa sa na upevnenie a udržanie dobrých vlastností populácie a súčasne na odstránenie letálnych a subletálnych génov z nej. Umožňuje udržať dobré vlastnosti populácie dlhý čas a postupne ich zlepšovať.
Líniová plemenitba – ide o chov a selekciu potomstva vynikajúceho jedinca – zakladateľa línie s cieľom zvýšiť v potomstve podiel jeho génov a udržať jeho vysokú plemennú hodnotu pri schopnosti prenášať ju na potomstvo. Dôraz je pritom na kontrolu dedičnosti. Líniová plemenitba je kombináciou príbuzenskej plemenitby a selekcie.
Zošľachťovacie kríženie – k danej populácii sa pridá podiel inej – zošľachťujúcej populácie s cieľom rýchleho vylepšenia niektorých vlastností zošľachťovanej populácie, ktorých selekcia by bola zdĺhavá alebo nemožná. Podstata zošľachťovanej populácie sa pri tom nemení.
Kombinačné kríženie – cieľom je vytvoriť novú populáciu (plemeno, líniu) z niekoľkých východiskových populácií tak, aby v novej populácii boli kombinované dobré vlastnosti pôvodných populácií. Ide o náročnú, tvorivú metódu, šľachtiteľ pritom musí dobre poznať vlastnosti východiskových populácií a mať premyslený postup a cieľ.
Medzilíniové kríženie – je kríženie dvoch i viacerých línií tej istej rasy, keď v potomstve sa prejavia upevnené dobré vlastnosti krížených línií i heterózny efekt ako výsledok kríženia, kríženci sa môžu použiť i na ďalšiu plemenárku prácu. Úžitkové kríženie – ide o kríženie populácií s cieľom využiť hlavne heterózny efekt, hybridné potomstvo slúži na produkčné využitie.
Úžitkové kríženie môže byť jednoduché (jednorazové vytvorenie krížencov, nepoužijú sa ďalej v chove), striedavé (niektorí kríženci sa používajú ako plemenní jedinci, k nim sa pripárujú striedavo jedinci dvoch čistých populácií), alebo rotačné (ku krížencom sa pridávajú postupne v rovnakom poradí tri i viac populácií).
Ďakujeme za vypracovanie dokumentu : Použitý písomný materiál z Príručky chovateľa včelích matiek 1996 vypracovanej Ing. Květoslavom Čermákom CSc. Spracované radou štatútu plemenárskej evidencie ZCHVNSK v Liptovskom Hrádku 5.2.2015