Na stránke, obsahu, štylizácii a gramatike sa pracuje!!!

(V prípade, že nájdete odborný nedostatok, ma prosím kontaktujte.)

(Určené pre začiatočníkov a pokročilích)

Dedičnosť heredita je schopnosť prenosu vlastností na svojho potomka. Pán Gregor Mendel 1865 vysvetlil základné princípy dedičnosti.

Postupnosť pojmov:

1. Deoxyribonukleová kyselina DNA-je polimérny nosič všetkých dedičných znakov.
2. Gén-je kúsok DNA, je to nosič konkrétneho znaku/produktu, na konkrétnom mieste (lokus) chromozomu.
3. Alela je konkrétna časť génu A alebo a, dominantná, alebo recesívna.
4. Kariotyp je súčet vštkých chromozomov v jadre bunky, autozomy telove a gonozómy pohlavné (maternálny, paternálny).

Iné pojmy

1. Genotyp je genetické dedičstvo, ktoré sa prenáša na potomstvo.
2. Fenotyp je genetické dedičstvo, ktoré sa prejavilo, ale jeho prenos je neistý.
3. Major gén dominantný gén pre nejaký znak.
4. Minor gén, zväčša určuje tendenciu čŕt s ďaľšími gémni (výška, váha…).
5. Kariotyp je súbor genetickej inf. v jadre, ide o jeden subjekt.
6. Genóm je genetické bohatsvo celého druhu.
7. Autozóm je chomozóm, ktorý určuje skoro všetko okrem pohlavia.
8. Gonozóm je chromozóm. ktorý určuje pohlavie a doplnkové vlastnosti, ktoré neurčuje autozóm.

Apis mellifera carnica Pollmann, 1879

sústava	Vitae – živé organizmy
doména	Eukaryota Whittaker & Margulis, 1978 – jadrová ???????????????
nadriaše	Unikonta
sústava	Opisthokonta Cavalier-Smith, 1987
ríša	Animalia Linnaeus, 1758 – živočíchy
podrieša	Eumetazoa Butschli, 1910
oddelenie	Bilateria Hatschek, 1888 – dvojstranne súmerné
pododdelenie	Protostómia Grobben, 1908 – prvoústí (CZ názov, ide o vývoj úst v embrionálnom štádiu…)
kmeň	Arthropoda Latreille, 1829 – článkonožce
podkmeň	Hexapoda Blainville, 1816 – šesťnohí
trieda	Insecta Linnaeus, 1758 – hmyz
podtrieda	Pterygota Lang, 1888 – krídlatié
infratrieda	Neoptera Martynov, 1923 – novokrídlo
kohorta	Endopterygota Sharp, 1898 – hmyz s premenou dokonalou
rád	Hymenoptera Linnaeus, 1758 – blanokrídlové
podrad	Apocrita Gerstäcker, 1867 – štíhlopasie
nadčeľaď	Apoidea Latreille, 1802 – včely
čeľaď	Apidae Latreille, 1802 – včelovité
podčeľaď	Apinae Latreille, 1802 – včely
tribus	Apini Latreille, 1802
rod	Apis Linnaeus, 1758 – Včelovité
druh	Apis mellifera Linnaeus, 1758 – včela medonosná
poddruh	Apis mellifera carnica Pollmann, 1879 – včela medonosná kraňská

Pohlavie

Typ Drosophila

Samec XY – heterogametické

samica xx – homogametické

Cicavce, hmyz, človek, dvojdome rastliny…

Typ Abraxas (vtáči typ)

samec ZZ (ekvivalent XX) – homogametické

samice WZ (ekvivalent XZ) – heterozigot

Vtáci, motýle, niektoré plazy, obojživelníky… Má opačnú determináciu ako Drosophila.

Typ Protenor (týka sa včiel)

samec X_ (X0) – haploidný

samica XX – diploidný

Sociálny hmyz, vzácne u hrabošov…

Pohlavie nemusí byť len geneticky podmienené.

Znaky pohlavia

Homologická časť má 4 alely, ktoré sa navzájom na základe dominancie vyrušia a v prípade chyby zastúpia. Preto sú samice zdravšie, ale ich vlastnosť sa nemusí fenotypovo prejaviť. Skôr prenášajú vrodené nedostatky, ktoré sa skôr prejavia na samcoch.

Spodná časť heterologická má 3 alely. Spodok alely Y sa vždy geneticky presadí a fenotypovo prejaví. Dochádza na nej k viac mutáciam., ako na X

Pojmy heterozigot a homozigot u diploidných organizmov.

V diploidnej bunke existujú pre jednu črtu dve alely, ak sú rovnaké AA, aa ide o homozigot. Ak sú rozdielne Aa, ide o heterozígot, pričom jedna z nich napr. A je domonantná a prejavuje sa jej znak, pričom druhá alela a je recesívna a jej znak sa neprejavuje. V prípade rôznych mutácií na oboch alelách rovnakého znaku Aa, ide o zlozeného heterozigota. Je to stav dosiahnutia pozmenenej kvality zdedených vlastností.

Tvorba čistých línií

Vytvorenie čistých línií potrebuje dosiahnúť stav, kedy výsledok geneticky podmienených vlastností je AABBCC, alebo aabbcc. Tento stav sa pokladá za vznik línií a to preto, lebo:

AABBCCxAABBCC=AABBCC

aabbccxaabbcc=aabbcc

Výsledky takéhoto kríženia sú genotypovo aj fenotypovo rovnaké a tak sa kvalitatívne ich potomkovia podobajú zakladateľom.

Čistá línia môže vzniknúť aj krížením AAbbCCxAAbbCC=AAbbCC

Pričom sa snažíme dosiahnúť nereálny výsledok AABBCC, lebo včelárenie je náročnejšie, ako šľachtiť napríklad psíka. Napriek tomu táto snaha má zmysel.

Párenie dyhybridov

AABBxaabb=AaBb

AAbbxaaBB=AaBb

Vzniká uniformita hybridov, pričom ich potomstvo bude už v F2 geneticky pestrejšie, ale fenotypovo si ponechá 75% kvality v populácií.

Dyhybridi vytvárajú potomkov v štyroch kombináciach gamét.

Z toho vyplýva, že dvaja rodičia s gamétami AaBb majú variabilný potenciál prenosu gamét AA, Ab, aB, aa na jedného potomka. Preto párenie dvoch identických heterozigotov má 16 zigotických kombinácií- 4(gamét)x4(gamét)=16(zigotických kombinácií).

Gáméta je alelová kombinácia.

1st. Mendelov zákon (F0 doF1)

Genotyp je zhodný z fenotypom –uniformita potomstva.

2nd. Mendelov zákon (F1 doF2)

Poďakovanie kanálu: Učím se s Týnuš

3rd. Mendelov zákon párenie dyhybridov

Fenotyp=9+3+3+1

Genotyp=1+2+1+2+4+2+1+2+1=16(zigotických kombinácií)

Zelenou sme označili potomkov s kladnými vlastnosťami pre chov a zušľachťovanie. Prísna negatívna selekcia.

Pán Mendel rátal s tým, že alely budú mať vždy úplnú dominanciu, pričom existuje aj neúplná dominancia.

Myšlienka na záver

Podporte a kupujte matky od ľudí, čo tomu skutočne rozumejú! Časom, ak takýto človek nadobudne dostatočný kapitál, tak kvalita ktorú bude produkovať, bude oveľa vyššia. Systém potrebuje takýchto ľudí, čo sa snažia. investujú a vzdelávajú. V roku 2022 je cca 1950 včelárov a z toho chovateľov cca 60. Názor si urobte sami. Určite by sa hodilo mať viacej šikovných kolegov.

Kto má poznatky z tém o ktorých píšem chápe, prečo je dobré podporovať miestne chovy. Vždy sa nájde aspoň jeden, ktorý Vám bude pasovať, už len kvôli tomu, že každý zo zušľachťovateľov to robí inak a v inom prostredí. A čo je dôležité je to, že rozmnožovacie chovy majú staré aj nové verzie matiek, ideálne z dvoch chovov a z nich selektujú na matky pre Vás a LBV.

August 2022 Ing. Viliam Hudec