Borák lekársky
Málokto vie, že ešte predtým, ako sa začal hľadať bájny kameň mudrcov, hľadala sa aj bylina šťastia a podotýkame, že úspešne. Kým na opačnej strane zemegule je dodnes za ňu považovaná maca peruánska, ktorá tamojším šamanom prináša nemalé zisky, na tú našu európsku bylinu šťastia sa akosi neprávom pozabudlo. Veľká škoda, že dnes názov Borák lekársky (borago oficinalis) málokomu niečo napovie.
Pritom ide o rastlinu, ktorá robí ľudí šťastnými, potláča melanchóliu, dodáva odvahu a nielen to. Neveríte? Čítajte ďalej.
Zaujímavá história
Svojimi nápadne modrými kvetmi bol borák častým motívom na stredovekých tapisériách, ale jeho obraz poznáme ho aj z okrajov strán starých herbárov. Jeho domovinou je Španielsko. Neskôr sa rozšíril aj do severnejších oblasti, na sever Afriky i do Austrálie. Názov boráka pochádza z keltského slova borrach, ktoré znamená odvahu. A Kelti veľmi dobre vedeli, prečo mu práve tento názov dávajú. Drsní keltskí bojovníci žuli pred bojom listy tejto rastliny a údajne sa nebáli ani niekoľkonásobnej presily.
Pomerne jasné správy o boráku máme už zo starovekých kroník: Homér z neho pripravoval upokojujúci nápoj. Užívali ho aj gladiátori pred svojimi bojmi v arénach ako doping. Dokonca víno v tých časoch z neho vyrobené vraj vyvolávalo stav úplného zabudnutia. Extrakt pripravený z boráka prilievali v stredoveku rytierom do vína pred súbojom alebo bojovou výpravou, aby im dodal odvahu. No napriek tomu súdobý Lipský liekopis spomína, že „ je to bežná bylina s drsnými listami.“ Na borák sa až do stredoveku hľadelo ako na drogu, spôsobujúcu „iné stavy mysle“. Až potom ho začali opatrne nazývať liekom. Spomína ho aj Hildegarda z Bingenu vo svojom diele Physike, kde je jeho oblasť využitia na vnútorné vredy, dýchavičné prsia – liek na astmu a iné dýchacie problémy a zároveň liek „na hmlisté videnie“.
Prečo je borák bylinou šťastia?
V 15. storočí, kedy bola Európa plná alchymistov, uhorské bylinkárky spoznali v boráku bylinku, ktorá robí mužov i ženy šťastnými, potláča melanchóliu a dodáva odvahu. Nazvali ju jednoducho – bylina šťastia. Desaťročia ju „predpisovali“ párom na udržanie rodinného šťastia a zdá sa, že úspešne, nakoľko mal viac ako tristo rokov borák zvláštne miesto vo výbave bylinkárok. Ak by tomu bolo inak, určite by sa naň veľmi rýchlo zabudlo. Pravdou je, že až po veľkej priemyselnej revolúcií začala jeho popularita upadať a v dvadsiatom storočí si už na účinky tejto bylinky okrem pár zasvätených spomenul málokto.
Ako pestovať?
U nás pestujeme borák v bylinkových a okrasných záhradách alebo v kvetináčoch, kde však dosahuje nižší vzrast. Borák nájdeme aj voľne rastúci na poliach a kompostoch, hovorí sa o ňom, že „kam sa raz dostane, odtiaľ už neodíde.“ Aj preto ho mnohí považujú za burinu. Pravdou je, neprospieva len vášmu zdraviu, ale aj správnym susedom. Ak ho budete pestovať v blízkosti s rajčiakmi, zlepší ich chuť i arómu podobne ako bazalka. Prospieva aj jahodám, uhorkám či kapuste.
Borák môžete vysievať do voľnej pôdy od druhej polovice mája, ale aj koncom júna je stále čas. Vyberte mu slnečné až čiastočne zatienené miesto, zeminu po výseve pritlačte a udržiavajte vlhkú. Počas vegetačného obdobia rastliny boráka je potrebné jej okolie pravidelne plieť od buriny a okopávať. Neskôr môžeme rastlinky jemne prihnojiť kompostom alebo žihľavovým výluhom. V prípade, že je porast boráka veľmi hustý, môžu ho napadnúť vošky. Kvitne nádhernými, úhľadnými a ovisnutými modrými kvietkami, ktoré nevýrazne voňajú. Naopak lístky boráka chutia neobyčajne osviežujúco, chuťou pripomínajú uhorky s príchuťou cibule. Táto rastlina sa veľmi jednoducho množí samovýsevom, a tak je pravdepodobné, že o rok na tom istom mieste z jari vyklíčia semená boráka a prinesú bez starostí úrodu aj v ďalšom roku. Rastlina je jednoročná, ale dokáže prezimovať, a tak keď si borák vysejete na jeseň, prečká zimu a na jar začne pučať. Vďaka svojim nádherným modrým kvetom je rastlinka boráka ozdobou každej záhrady.
Ako zbierať, pripravovať, sušiť a užívať?
Rastlinka boráka vytvára dobrú krv, pôsobí blahodarne na srdce, pôsobí aj na tých, čo ľahko upadajú do bezvedomia. Táto pozitívna vlastnosť rastlinky boráka je odvodená od jeho vysokého obsahu vápnika, draslíka a ďalších minerálnych látok. Zbierame jeho kvet alebo vňať v období na začiatku kvitnutia v priebehu júna – septembra. Pozbieranú zmes boráka sušíme v tenkých vrstvách, pretože schne veľmi dlho a dodržiavame max. teplotu 35 °C. Usušenú zmes uchovávame v dobre uzatvárateľných nádobách, ktoré ju chránia pred svetlom a vlhkom. tejto liečivej byline sa nachádzajú skutočné skvosty účinných látok v dobrej kombinácii, ktorá osviežuje a lieči telo a myseľ: triesloviny, flavonoidy, živica, éterické oleje, sacharidy, železo, vápnik, horčík, draslík, zinok, selén, meď, mangán, vitamíny A, B, C a zdraviu prospešné kyseliny.
Čerstvé listy boráka nikdy nevaríme, len dusíme na masle alebo cibuľke, poprípade ho môžeme za čerstva pripraviť ako šalát. Ozdobujeme alebo dochucujeme ním pokrmy a miešané nápoje. Pri nakladaní uhoriek, kapusty a ďalšej zeleniny môžeme borák pridať do nálevu. Pri neslanej diéte môžu práve listy boráku nahradiť v pokrmoch soľ.
Najmä v domácom prostredí vypestovaná rastlinka boráka má protizápalové, dezinfekčné a močopudné účinky. Priaznivo vplýva na dýchanie, posilňuje srdcový sval a ochraňuje cievy pred kôrnatením. Niektorí vedci ho považujú za najúčinnejší prírodný liek na srdce, lebo pôsobí pomaly, ale trvalo. Rastlinka boráka sa používa aj na ošetrenie vonkajších rán, vriedkov, chronických vyrážok a popálenín. Čaj z boráku môžeme tiež použiť na obklady na unavené oči.
Zo sušenej zmesi boráka sa pripravuje najčastejšie čaj a odvar. Borákový čaj urobíme tak, že 2 lyžice bylinnej zmesi zalejeme 250ml vriacej vody, necháme 15minút lúhovať a potom scedíme.
Z jeho semien môžeme získať olej, ktorý blahodarne pôsobí na rast vlasov a nechtov, povzbudzuje látkovú výmenu v organizme a v neposlednom rade priaznivo pôsobí na liečbu atopického ekzému, lupienky a akné. Zároveň napomáha ľudskému organizmu vytvárať protizápalové a protikŕčové látky v tele. Olej totiž obsahuje 20- 25% nenahraditeľnej kyseliny gama – linolenovej (GLA), ktorú ľudský organizmus nedokáže sám vyrobiť, preto ju musí prijímať ako súčasť potravy.